✈️ meranieHluku

📍 Meranie hluku — lokalita Most pri Bratislave, Bratislavská ulica – počúvaj Šarfický Vibe na Spotify, nie hluk z lietadiel :)

Stručne

Hluk z dopravy nie je iba nepríjemnosť. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) ho hodnotí ako významný faktor verejného zdravia. Najpresvedčivejšie dôkazy sa týkajú rušenia spánku a dlhodobého obťažovania. Dlhodobá expozícia je v populačných štúdiách spojená aj so zvýšeným rizikom vysokého krvného tlaku a ischemickej choroby srdca. U detí sa pri leteckom hluku skúmal najmä vzťah k porozumeniu čítaného textu.

Tieto zistenia opisujú riziko v skupinách obyvateľov; neznamenajú, že jediný prelet alebo konkrétne namerané číslo dokazuje ochorenie konkrétneho človeka. Na zdravie vplýva zároveň vek, existujúce ochorenia, sociálne podmienky, fajčenie, ovzdušie, spánkový režim aj citlivosť na hluk. To však nie je dôvod na bagatelizovanie hluku: pri opakovanej nočnej expozícii ide o preventabilný environmentálny faktor.

Čo je hluk a prečo dB(A)

Hladina zvuku sa vyjadruje v decibeloch (dB). Pri environmentálnom hluku sa používa dB(A) — meranie s frekvenčným vážením A, ktoré približuje rozdielnu citlivosť ľudského sluchu na jednotlivé frekvencie.

Decibelová stupnica je logaritmická: zvýšenie o 3 dB predstavuje približne dvojnásobnú zvukovú energiu, nie však dvojnásobnú subjektívne vnímanú hlasitosť.

Prečo je letecký hluk špecifický

Letecký hluk sa svojím charakterom odlišuje od relatívne súvislého hluku cestnej komunikácie. Prelet má nástup, maximum a pokles — napríklad takýto priebeh:

42 → 46 → 51 → 59 → 68 → 76 → 73 → 65 → 56 → 48 → 43 dB(A)

Je to teda výrazná, ohraničená akustická udalosť — presne to, čo táto appka zaznamenáva ako jeden záznam v histórii. Z pohľadu človeka preto nestačí sledovať iba priemernú hladinu za celý deň; význam má aj to, ako často sa udalosti opakujú a v akom čase.

intenzita × trvanie × počet udalostí × denná/nočná doba × dlhodobá opakovanosť

Prečo je noc osobitne dôležitá

Spánok je biologická potreba. Hluk môže vyvolať prebudenie, zmenu fázy spánku alebo krátku stresovú reakciu aj vtedy, keď si človek ráno prebudenie nepamätá. Pri dlhodobej expozícii môže opakované narúšanie spánku prispievať k únave, zhoršenej koncentrácii, podráždenosti a aktivácii stresových mechanizmov.

WHO odporúča pri leteckom hluku znižovať dlhodobú expozíciu pod 45 dB Lden a nočnú expozíciu pod 40 dB Lnight. Sú to zdravotné odporúčania pre populáciu, nie automaticky právne limity ani hodnotenie jedného samostatného preletu. (WHO, 2018)

Staršie samostatné nočné odporúčania WHO uvádzajú 40 dB Lnight vonku ako cieľ na ochranu verejnosti vrátane citlivých skupín. (WHO, 2009)

Čo hovoria dôkazy podľa typu účinku

1. Rušenie spánku — silný a konzistentný dôkaz

Systematický prehľad vypracovaný pre WHO hodnotil účinky dopravného hluku na spánok. Pri leteckom hluku potvrdil súvislosť s hláseným rušením spánku; nočné hlukové udalosti sú významné najmä preto, že sa opakujú v čase, keď má organizmus regenerovať. (Basner & McGuire, 2018)

2. Obťažovanie, stres a kvalita života — silný dôkaz

Obťažovanie hlukom nie je „iba subjektívna sťažnosť“. V epidemiológii je uznávaným zdravotným výsledkom, ktorý zahŕňa dlhodobé rušenie, hnev, pocit bezmocnosti a zhoršenie pohody. Systematický prehľad a metaanalýzy pre WHO potvrdili vzťah medzi expozíciou dopravnému hluku — vrátane leteckého — a vysokým obťažovaním. (Guski, Schreckenberg & Schuemer, 2017)

3. Srdce, cievy a metabolizmus — dôkaz o populačnom riziku

Systematické hodnotenie WHO našlo dôkazy najmä pre súvislosť dopravného hluku s ischemickou chorobou srdca; pri vysokom krvnom tlaku a mozgovej príhode je dôkaz menej istý, ale podporuje preventívny prístup. Predpokladaný mechanizmus zahŕňa stresovú reakciu, poruchu spánku, aktiváciu sympatikového nervového systému a hormonálne zmeny. (van Kempen et al., 2018; WHO — biologické mechanizmy, 2018)

Pre letecký hluk je dôležitá európska štúdia HYENA: u ľudí žijúcich v okolí šiestich veľkých letísk zistila súvislosť nočného leteckého hluku s vyšším rizikom hypertenzie. Keďže išlo o observačnú štúdiu, výsledok sám osebe nedokazuje príčinnosť, no je dôležitou súčasťou celkového súboru dôkazov. (Jarup et al., 2008)

4. Deti, učenie a pozornosť — osobitne citlivá oblasť

Systematický prehľad WHO uviedol, že letecký hluk bol spojený so zhoršením niektorých kognitívnych výsledkov, najmä porozumenia čítaného textu. Kvalita dôkazu sa líši podľa výsledku, preto nejde o tvrdenie, že hluk „zníži inteligenciu“ dieťaťa. Ide o dôvod chrániť tiché podmienky na spánok a vyučovanie. (Clark & Paunović, 2018)

Veľká medzinárodná štúdia RANCH sledovala 2 010 detí vo veku 9–10 rokov v okolí letísk Heathrow, Schiphol a Barajas. Vyššia expozícia leteckému hluku v škole súvisela so slabším porozumením čítaného textu aj po zohľadnení sociálno-ekonomických rozdielov. (Stansfeld et al., The Lancet, 2005)

5. Duševné zdravie, pohoda, tehotenstvo — opatrný výklad

Výskum sleduje aj duševnú pohodu, úzkostné či depresívne príznaky, kvalitu života a nepriaznivé pôrodné výsledky. Súhrn WHO z roku 2020 konštatuje, že dôkazy nie sú rovnako silné pre všetky tieto výsledky a pri viacerých ostáva neistota. Korektné je preto hovoriť o možnom príspevku dlhodobého hluku k zhoršenej pohode a zdravotnému riziku, nie tvrdiť, že hluk sám priamo spôsobuje depresiu alebo konkrétnu komplikáciu tehotenstva. (Clark et al., 2020; Nieuwenhuijsen, Ristovska & Dadvand, 2017)

Čo znamenajú veličiny v našich meraniach

VeličinaVýznamMáme ju?
dB(A)Hlasitosť korigovaná podľa citlivosti ľudského sluchu.áno — základ každého záznamu
LAmaxNajvyššia A-vážená úroveň počas preletu.áno — „maximum“ v detaile udalosti
LAeq,TEnergetický priemer hluku za zvolené obdobie.áno — základ pre Lden/Lnight
SEL / LAECelková zvuková energia jednej udalosti prepočítaná na 1 sekundu; umožňuje porovnať prelety rôznej dĺžky.zatiaľ nie — appka ju nepočíta
LnightDlhodobý priemer za nočné obdobie.áno — v štatistike
LdenPriemer za deň–večer–noc s prirážkou +5 dB za večer a +10 dB za noc.áno — v štatistike

Jednorazová hodnota LAmax 70 dB(A) nie je priamo porovnateľná s dlhodobým ukazovateľom Lnight 40 dB alebo Lden 45 dB. Preto zverejňujeme oba pohľady: jednotlivé udalosti aj dlhodobé súhrny.

Ako meriame my — a čo to znamená

Meranie beží nepretržite na streche rodinného domu v Moste pri Bratislave. Hladinu hluku sníma referenčný hlukomer JOY-IT JT-SLM01; ak nie je dostupný, appka automaticky prejde na USB mikrofón Creative. Zvukové nahrávky jednotlivých udalostí sa zaznamenávajú vždy cez mikrofón Creative — hlukomer žiadny zvuk neposiela, len číselnú hodnotu.

Pri každej zaznamenanej udalosti zverejňujeme:

Udalosti, pri ktorých v okolí nebolo podľa ADS-B žiadne lietadlo, sa neukladajú — nejde o letecký hluk. V štatistike zároveň zverejňujeme úplnosť dát: koľko percent času reálne bežalo meranie aj príjem ADS-B. Deň s výpadkom sa tak nikdy nezobrazí ako „ticho“.

Z čoho sa počítajú Lden a Lnight

Tu treba byť presný, aby sa čísla nedali vyložiť viac, než hovoria: nepočítajú sa z preletov, ale zo všetkých vzoriek nepretržitého merania — hlukomer ukladá hodnotu každú sekundu, 24 hodín denne. Ide teda o celkový hluk prostredia: lietadlá, cestná doprava, vietor aj práce v okolí dokopy.

Pre každé obdobie (deň/večer/noc) sa zo vzoriek spočíta ekvivalentná hladina — priemer energie, nie čísel, takže krátka hlasná špička váži oveľa viac než rovnako dlhý tichý úsek:

LAeq = 10 · log10 [ (1/N) · Σ 10(Li/10) ]

Lden potom tieto tri hodnoty spojí s prirážkou +5 dB za večer a +10 dB za noc, vážené dĺžkou období; Lnight je jednoducho LAeq za noc, bez prirážky. Úplný postup aj s číslami je v rozbaľovacej metodike pri samotnej štatistike.

Dôsledok pre porovnanie s WHO: odporúčania 45/40 dB sa týkajú leteckého hluku, kým naše hodnoty zahŕňajú všetok hluk. Z čísla Lnight preto nemožno odvodiť, koľko z neho spôsobili lietadlá — na to slúži počet spárovaných preletov a ich namerané hodnoty v histórii.

Nočné obdobie: prečo u nás 22:00–06:00

Metodika EÚ pre Lnight pracuje spravidla s nocou 23:00–07:00. Táto appka počíta nočné obdobie 22:00–06:00, teda podľa slovenského zákonného nočného kľudu — je to obdobie, ktoré je pre život v obci rozhodujúce.

Dôsledok, ktorý je férové uviesť: naše Lnight je počítané rovnakým vzorcom, ale nad iným časovým oknom, takže nie je presne porovnateľné s hodnotou WHO 40 dB definovanou pre okno 23:00–07:00. Obe okná trvajú 8 hodín a hodnoty sú si blízke, ale nie totožné. WHO odporúčania preto uvádzame ako orientačný referenčný bod, nie ako hranicu, ktorú by naše číslo „prekračovalo“ alebo „spĺňalo“.

⚠️ Čo náš systém nedokazuje a kde sú jeho hranice

Zmyslom projektu nie je nikoho obviňovať, ale mať o situácii vlastné, priebežné a overiteľné dáta namiesto dohadov.

Kto je citlivejší

Väčšie riziko rušenia alebo horšieho zvládania nočného hluku majú najmä deti, starší ľudia, osoby s chronickými chorobami, ľudia s poruchou spánku, ľudia pracujúci na zmeny a tí, čo nemajú možnosť presunúť spálňu do tichšej časti domu. Neznamená to, že ostatní sú bez rizika — významné je opakovanie a dlhodobá expozícia.

Čo môže pomôcť

Najúčinnejšie je zníženie hluku pri zdroji a obmedzenie nočných hlukových udalostí. Pri leteckej doprave môže ísť o postupy letov, nočné pravidlá, používanie tichších lietadiel, prevádzkové obmedzenia a transparentné meranie.

V domácnosti môže čiastočne pomôcť akustické riešenie okien, vhodné vetranie a tichšia orientácia spálne. Tieto opatrenia však nenahrádzajú ochranu pred hlukom vonku a nepomôžu vtedy, keď je nutné vetrať.

Kvalita dôkazov a zdroje

Nie je odborné tvrdiť, že existuje uzavretý zoznam „všetkých“ štúdií — publikácie priebežne pribúdajú a jednotlivé práce majú rozdielnu kvalitu. Tento text preto vychádza z najvyššej úrovne dostupného podkladu: usmernení WHO, systematických prehľadov, metaanalýz a veľkých európskych štúdií.

  1. WHO: Environmental Noise Guidelines for the European Region (2018) — hlavný odborný podklad a odporúčania pre letecký, cestný a železničný hluk.
  2. WHO: Night Noise Guidelines for Europe (2009) — zdravotný cieľ Lnight 40 dB vonku.
  3. Basner M, McGuire S. Sleep (2018) — systematický prehľad účinkov environmentálneho hluku na spánok.
  4. Guski R, Schreckenberg D, Schuemer R. Annoyance (2017) — systematický prehľad a metaanalýzy obťažovania hlukom.
  5. van Kempen E et al. Cardiovascular and metabolic effects (2018) — systematický prehľad pre WHO.
  6. Clark C, Paunović K. Cognition (2018) — systematický prehľad poznávacích účinkov.
  7. Clark C et al. Evidence review (2020) — duševné zdravie, pohoda a kvalita života.
  8. Nieuwenhuijsen M, Ristovska G, Dadvand P. Birth outcomes (2017) — systematický prehľad pôrodných výsledkov.
  9. Jarup L et al. HYENA (2008) — hypertenzia a hluk v okolí letísk.
  10. Stansfeld SA et al. RANCH (2005) — letecký hluk a kognícia detí.
  11. WHO: Biologické mechanizmy kardiovaskulárnych a metabolických účinkov (2018).
  12. Európska environmentálna agentúra: Environmental noise in Europe 2025 — európsky kontext, zdravotná záťaž a metodika hlásenia.

Upozornenie

Tento text má informačný charakter a nenahrádza individuálne vyšetrenie ani lekársku radu. Pri dlhodobých poruchách spánku, zvýšenom krvnom tlaku či výraznom zhoršení zdravotného stavu je vhodné obrátiť sa na lekára.

Naposledy aktualizované: 3. 9. 2026.

In brief

Traffic noise is not merely a nuisance. The World Health Organization (WHO) treats it as a significant public-health factor. The most convincing evidence concerns sleep disturbance and long-term annoyance. Long-term exposure is also associated, in population studies, with an increased risk of high blood pressure and ischaemic heart disease. In children, research on aircraft noise has focused mainly on reading comprehension.

These findings describe risk within populations; they do not mean that a single flyover or a particular measured value proves illness in a particular person. Health is also shaped by age, existing conditions, social circumstances, smoking, air quality, sleep patterns and individual noise sensitivity. That is not a reason to dismiss noise, however: with repeated night-time exposure it is a preventable environmental factor.

What noise is, and why dB(A)

Sound level is expressed in decibels (dB). For environmental noise the unit used is dB(A) — measurement with A-frequency weighting, which approximates the varying sensitivity of human hearing across frequencies.

The decibel scale is logarithmic: an increase of 3 dB represents roughly twice the sound energy, but not twice the subjectively perceived loudness.

Why aircraft noise is different

Aircraft noise differs in character from the relatively continuous noise of road traffic. A flyover has an onset, a maximum and a decay — for example:

42 → 46 → 51 → 59 → 68 → 76 → 73 → 65 → 56 → 48 → 43 dB(A)

It is therefore a distinct, bounded acoustic event — exactly what this application records as a single entry in the history. From a human point of view it is thus not enough to track the average level over a whole day; how often events repeat, and at what time of day, matters too.

intensity × duration × number of events × time of day × long-term repetition

Why the night matters most

Sleep is a biological need. Noise can cause awakening, a change of sleep stage or a brief stress response even when the person does not remember waking in the morning. With long-term exposure, repeated disruption of sleep may contribute to fatigue, impaired concentration, irritability and activation of stress mechanisms.

For aircraft noise, WHO recommends reducing long-term exposure below 45 dB Lden and night-time exposure below 40 dB Lnight. These are health recommendations for populations — not automatically legal limits, and not a way to judge a single flyover. (WHO, 2018)

The earlier stand-alone WHO night noise guidelines set 40 dB Lnight outdoors as a target protecting the public, including sensitive groups. (WHO, 2009)

What the evidence says, by type of effect

1. Sleep disturbance — strong and consistent evidence

A systematic review prepared for WHO assessed the effects of transport noise on sleep. For aircraft noise it confirmed an association with self-reported sleep disturbance; night-time noise events matter particularly because they recur at a time when the body should be recovering. (Basner & McGuire, 2018)

2. Annoyance, stress and quality of life — strong evidence

Noise annoyance is not "just a subjective complaint". In epidemiology it is a recognised health outcome covering long-term disturbance, anger, a sense of helplessness and reduced wellbeing. A systematic review and meta-analyses for WHO confirmed the relationship between exposure to transport noise — including aircraft noise — and high annoyance. (Guski, Schreckenberg & Schuemer, 2017)

3. Heart, circulation and metabolism — evidence of population risk

The WHO systematic assessment found evidence above all for an association between transport noise and ischaemic heart disease; for high blood pressure and stroke the evidence is less certain, but supports a precautionary approach. The presumed mechanism involves the stress response, disturbed sleep, activation of the sympathetic nervous system and hormonal changes. (van Kempen et al., 2018; WHO — biological mechanisms, 2018)

For aircraft noise the European HYENA study is important: among people living around six major airports it found an association between night-time aircraft noise and a higher risk of hypertension. As an observational study it does not by itself prove causation, but it is an important part of the overall body of evidence. (Jarup et al., 2008)

4. Children, learning and attention — a particularly sensitive area

The WHO systematic review reported that aircraft noise was associated with poorer performance on some cognitive outcomes, notably reading comprehension. The quality of evidence differs by outcome, so this is not a claim that noise "lowers a child's intelligence". It is a reason to protect quiet conditions for sleep and for teaching. (Clark & Paunović, 2018)

The large international RANCH study followed 2,010 children aged 9–10 around Heathrow, Schiphol and Barajas airports. Higher exposure to aircraft noise at school was associated with poorer reading comprehension, even after accounting for socio-economic differences. (Stansfeld et al., The Lancet, 2005)

5. Mental health, wellbeing, pregnancy — interpret with caution

Research also looks at mental wellbeing, anxiety and depressive symptoms, quality of life and adverse birth outcomes. The 2020 WHO summary notes that the evidence is not equally strong for all of these outcomes and that uncertainty remains for several. It is therefore correct to speak of a possible contribution of long-term noise to reduced wellbeing and health risk, rather than to claim that noise directly causes depression or a specific pregnancy complication. (Clark et al., 2020; Nieuwenhuijsen, Ristovska & Dadvand, 2017)

What the quantities in our measurements mean

QuantityMeaningDo we have it?
dB(A)Loudness corrected for the sensitivity of human hearing.yes — the basis of every record
LAmaxThe highest A-weighted level during a flyover.yes — "maximum" in the event detail
LAeq,TEnergy average of noise over a chosen period.yes — the basis for Lden/Lnight
SEL / LAETotal sound energy of a single event normalised to 1 second; allows flyovers of different length to be compared.not yet — the app does not compute it
LnightLong-term average over the night period.yes — in the statistics
LdenDay–evening–night average with a +5 dB evening and +10 dB night penalty.yes — in the statistics

A one-off LAmax value of 70 dB(A) is not directly comparable with a long-term indicator such as Lnight 40 dB or Lden 45 dB. That is why we publish both views: individual events and long-term summaries.

How we measure — and what that means

Measurement runs continuously on the roof of a family house in Most pri Bratislave. Sound level is captured by a JOY-IT JT-SLM01 reference sound level meter; if it is unavailable, the app automatically falls back to a Creative USB microphone. Audio recordings of individual events are always captured through the Creative microphone — the meter transmits no audio at all, only a numeric value.

For every recorded event we publish:

Events with no aircraft nearby according to ADS-B are not stored — they are not aircraft noise. The statistics also publish data completeness: what percentage of the time measurement and ADS-B reception actually ran. A day with an outage therefore never appears as "quiet".

What Lden and Lnight are computed from

Precision matters here, so that the numbers cannot be read as saying more than they do: they are not computed from flyovers, but from all samples of the continuous measurement — the meter stores a value every second, 24 hours a day. They therefore represent total environmental noise: aircraft, road traffic, wind and nearby works combined.

For each period (day/evening/night) an equivalent level is computed from the samples — an average of energy, not of numbers, so a short loud peak weighs far more than an equally long quiet stretch:

LAeq = 10 · log10 [ (1/N) · Σ 10(Li/10) ]

Lden then combines the three values with a +5 dB evening and +10 dB night penalty, weighted by the length of each period; Lnight is simply the LAeq for the night, with no penalty. The full procedure with the actual numbers is in the collapsible methodology next to the statistics themselves.

Consequence for comparison with WHO: the 45/40 dB recommendations concern aircraft noise, whereas our values include all noise. It is therefore not possible to derive from Lnight how much of it aircraft caused — for that, use the number of matched flyovers and their measured values in the history.

The night period: why we use 22:00–06:00

The EU methodology for Lnight normally works with a night of 23:00–07:00. This application computes the night period as 22:00–06:00, i.e. according to the Slovak statutory night-time quiet period — the period that actually governs life in the village.

The consequence, stated fairly: our Lnight uses the same formula but a different time window, so it is not exactly comparable with the WHO value of 40 dB defined for the 23:00–07:00 window. Both windows last 8 hours and the values are close, but not identical. We therefore present the WHO recommendations as an indicative reference point, not as a threshold that our number "exceeds" or "meets". Values computed strictly according to the EU/WHO windows are published separately in the Statistics (WHO method).

⚠️ What our system does not prove, and where its limits are

The purpose of this project is not to blame anyone, but to have our own, continuous and verifiable data instead of guesswork.

Who is more sensitive

Children, older people, people with chronic illness, people with sleep disorders, shift workers and those who cannot move their bedroom to a quieter part of the house are at greater risk of disturbance or of coping less well with night-time noise. This does not mean others are free of risk — repetition and long-term exposure are what matter.

What can help

The most effective measures reduce noise at the source and limit night-time noise events. For air traffic this can mean flight procedures, night-time rules, use of quieter aircraft, operational restrictions and transparent measurement.

At home, acoustic glazing, suitable ventilation and placing the bedroom on a quieter side can help in part. Such measures do not, however, replace protection from noise outdoors, and they do not help when the windows must be opened.

Quality of evidence and sources

It would not be sound to claim that a closed list of "all" studies exists — publications keep appearing and individual works differ in quality. This text therefore draws on the highest level of available evidence: WHO guidelines, systematic reviews, meta-analyses and large European studies.

  1. WHO: Environmental Noise Guidelines for the European Region (2018) — the principal source and recommendations for aircraft, road and railway noise.
  2. WHO: Night Noise Guidelines for Europe (2009) — the health target of Lnight 40 dB outdoors.
  3. Basner M, McGuire S. Sleep (2018) — systematic review of the effects of environmental noise on sleep.
  4. Guski R, Schreckenberg D, Schuemer R. Annoyance (2017) — systematic review and meta-analyses of noise annoyance.
  5. van Kempen E et al. Cardiovascular and metabolic effects (2018) — systematic review for WHO.
  6. Clark C, Paunović K. Cognition (2018) — systematic review of cognitive effects.
  7. Clark C et al. Evidence review (2020) — mental health, wellbeing and quality of life.
  8. Nieuwenhuijsen M, Ristovska G, Dadvand P. Birth outcomes (2017) — systematic review of birth outcomes.
  9. Jarup L et al. HYENA (2008) — hypertension and noise around airports.
  10. Stansfeld SA et al. RANCH (2005) — aircraft noise and children's cognition.
  11. WHO: Biological mechanisms of cardiovascular and metabolic effects (2018).
  12. European Environment Agency: Environmental noise in Europe 2025 — European context, health burden and reporting methodology.

Disclaimer

This text is for information only and does not replace an individual examination or medical advice. In case of long-term sleep problems, raised blood pressure or a marked deterioration in health, please consult a doctor.

Last updated: 3 September 2026.